Difarense intrà łe version de "Łéngua grega"

Da Wikipedia, l'ençiclopedia libara.
[Version verifegà][Version verifegà]
Contenuto cancellato Contenuto aggiunto
Xqbot (discusion | contribusion)
Addbot (discusion | contribusion)
p Bot: Migrating 159 interwiki links, now provided by Wikidata on d:q9129 (translate me)
Riga 63: Riga 63:


{{Link FA|als}}
{{Link FA|als}}

[[ab:Барзен бызшәа]]
[[af:Grieks]]
[[als:Griechische Sprache]]
[[am:ግሪክ (ቋንቋ)]]
[[an:Idioma griego]]
[[ang:Crēacisc sprǣc]]
[[ar:لغة يونانية]]
[[arc:ܠܫܢܐ ܝܘܢܝܐ]]
[[arz:يونانى]]
[[ast:Griegu]]
[[az:Yunan dili]]
[[ba:Грек теле]]
[[bar:Griachische Sproch]]
[[bat-smg:Graiku kalba]]
[[be:Грэчаская мова]]
[[be-x-old:Грэцкая мова]]
[[bg:Гръцки език]]
[[bn:গ্রিক ভাষা]]
[[bo:ཀེ་རི་སིའི་སྐད།]]
[[br:Gresianeg]]
[[bs:Grčki jezik]]
[[ca:Grec]]
[[cdo:Hĭ-lé-nà̤-ngṳ̄]]
[[ceb:Pinulongang Griyego]]
[[ckb:زمانی یۆنانی]]
[[crh:Yunan tili]]
[[cs:Řečtina]]
[[cv:Грек чĕлхи]]
[[cy:Groeg (iaith)]]
[[da:Græsk (sprog)]]
[[de:Griechische Sprache]]
[[diq:Yunanki]]
[[dsb:Grichišćina]]
[[el:Ελληνική γλώσσα]]
[[en:Greek language]]
[[eo:Greka lingvo]]
[[es:Idioma griego]]
[[et:Kreeka keel]]
[[eu:Greziera]]
[[ext:Luenga griega]]
[[fa:زبان یونانی]]
[[fi:Kreikan kieli]]
[[fo:Grikskt mál]]
[[fr:Grec (langue)]]
[[fur:Lenghe greche]]
[[fy:Gryksk]]
[[ga:An Ghréigis]]
[[gan:希臘語]]
[[gd:Greugais]]
[[gl:Lingua grega]]
[[gv:Greagish]]
[[hak:Hî-lia̍p-ngî]]
[[he:יוונית]]
[[hi:यूनानी भाषा]]
[[hif:Greek bhasa]]
[[hr:Grčki jezik]]
[[hsb:Grjekšćina]]
[[hu:Görög nyelv]]
[[hy:Հունարեն]]
[[ia:Lingua grec]]
[[id:Bahasa Yunani]]
[[ilo:Pagsasao a Griégo]]
[[io:Grekiana linguo]]
[[is:Gríska]]
[[it:Lingua greca]]
[[ja:ギリシア語]]
[[jbo:xesybau]]
[[jv:Basa Yunani]]
[[ka:ბერძნული ენა]]
[[kbd:Алыджыбзэ]]
[[kk:Грек тілі]]
[[km:ភាសាក្រិច]]
[[kn:ಗ್ರೀಕ್ ಭಾಷೆ]]
[[ko:그리스어]]
[[koi:Эллин кыв]]
[[ku:Zimanê yewnanî]]
[[kv:Эллин кыв]]
[[kw:Grew]]
[[ky:Грек тили]]
[[la:Lingua Graeca]]
[[lb:Griichesch]]
[[li:Nuigrieks]]
[[lij:Lengua grega]]
[[lmo:Lengua greca]]
[[ln:Ligreki]]
[[lt:Graikų kalba]]
[[lv:Grieķu valoda]]
[[mdf:Греконь кяль]]
[[mhr:Грек йылме]]
[[mk:Грчки јазик]]
[[ml:ഗ്രീക്ക് ഭാഷ]]
[[mn:Грек хэл]]
[[mr:ग्रीक भाषा]]
[[ms:Bahasa Greek]]
[[myv:Грекень кель]]
[[nah:Greciatlahtōlli]]
[[nds:Greeksche Spraak]]
[[nds-nl:Grieks]]
[[ne:यूनानी भाषा]]
[[new:ग्रीक भाषा]]
[[nl:Grieks]]
[[nn:Gresk]]
[[no:Gresk]]
[[ny:Chigiriki]]
[[oc:Grèc (lenga)]]
[[os:Грекъаг æвзаг]]
[[pa:ਯੂਨਾਨੀ ਭਾਸ਼ਾ]]
[[pcd:Grec]]
[[pl:Język grecki]]
[[pms:Lenga greca]]
[[pnb:یونانی]]
[[pnt:Ελλενικόν λαλίαν]]
[[ps:يوناني ژبه]]
[[pt:Língua grega]]
[[qu:Grigu simi]]
[[ro:Limba greacă]]
[[ru:Греческий язык]]
[[rue:Ґрецькый язык]]
[[rw:Ikigereki]]
[[sah:Гириэк тыла]]
[[sc:Limba grega]]
[[scn:Lingua greca]]
[[sco:Greek leid]]
[[se:Greikkagiella]]
[[sh:Grčki jezik]]
[[simple:Greek language]]
[[sk:Grécke jazyky]]
[[sl:Grščina]]
[[so:Af Giriig]]
[[sq:Gjuha greke]]
[[sr:Грчки језик]]
[[stq:Griechisk]]
[[sv:Grekiska]]
[[sw:Kigiriki]]
[[szl:Grecko godka]]
[[ta:கிரேக்கம் (மொழி)]]
[[te:గ్రీక్ భాష]]
[[tg:Забони юнонӣ]]
[[th:ภาษากรีก]]
[[tl:Wikang Griyego]]
[[tpi:Tok Gris]]
[[tr:Yunanca]]
[[tt:Грек теле]]
[[udm:Грек кыл]]
[[ug:گرېك تىلى]]
[[uk:Грецька мова]]
[[ur:یونانی زبان]]
[[uz:Yunon tili]]
[[vep:Grekan kel']]
[[vi:Tiếng Hy Lạp]]
[[war:Griniyego]]
[[xal:Грисин келн]]
[[xmf:ბერძენული ნინა]]
[[yi:גריכיש]]
[[yo:Èdè Gríkì]]
[[zh:希腊语]]
[[zh-min-nan:Hi-lia̍p-gú]]
[[zh-yue:希臘話]]
[[zu:IsiGreki]]

Version de le 22:56, 8 mar 2013

Infobox de Łéngua Łéngua grega
ελληνική e νέα ελληνικά‎ Cànbia el vałor in Wikidata

Cànbia el vałor in Wikidata
Nome locaƚeελληνική
Tipołéngua e łéngua viva Cànbia el vałor in Wikidata
Parlà inAlbania, Cipro, Grecia, Italia, Turchia, Ucraina, Zorzania, Romania, Bulgaria, Russia e tra łe comunità de emigrati che i vive a l'estero
Autòctono deAlbania, Gresa e Sipro Cànbia el vałor in Wikidata
Parlanti
Totałe16 milioni (2019 Cànbia el vałor in Wikidata)
Caratarìsteghe
Scrituraalfabeto grego
Clasifegasion lenguìstega
łéngua umana
łéngue indoeoropee
łéngue ełèneghe Cànbia el vałor in Wikidata
Regoƚà daCenter for the Greek Language (en) Traduzi Cànbia el vałor in Wikidata
Vulnerabiłità1 segura Cànbia el vałor in Wikidata
Còdazi
ISO 639-1el
ISO 639-2(B)gre, (T)ell
ISO 639-5grk Cànbia el vałor in Wikidata
SILGRK
Glottologgree1276 Cànbia el vałor in Wikidata
ASCL2201 Cànbia el vałor in Wikidata
IETFgrk Cànbia el vałor in Wikidata


Diałeti del greco (in todesco)

El greco (in greco "ελληνική γλώσσα", pronuncià "elinikì glòssa") el partien a ła granda fameja de łe łéngoe indoropee derivade da na łéngoa vecia comun conoxesta cofà indoropeo.

La łéngoa greca antiga no ła gera parlà soło inte l'Antiga Grexia peninsułare, ma anca inte łe cołònie; sto fato el ga contribuío a na difuxion de raquanti diałeti che a se conose oncó. El greco moderno el xe parlà da xirca 14.000.000 persone, e ła xe ła xe ła łéngoa ofixiałe de ła Grexia e parte de Cipro.

El Neogreco o Greco Moderno xe come che vien ciamà ła lengua greca che se parla desso. Co sto termine se indica, par tanto, el ultimo stadio de l'evołusion de ła lengua greca, parlà da circa 15.5 milioni de persone soratuto in Grecia e a Cipro. Se inisia a parlare de "Greco Moderno" a partire dal croło del Inpero Bizantin nel 1453. Par un periodo de tempo, no ghe xe stà na lingua greca ufiçiałe, ma tanti picołi diałeti legai pi o manco al greco antico. Al di de oncò, el greco moderno ordinario el se basa sul demotico.


Somejanse co ła lengua vèneta

Ghe se dełe parołe venete che łe ga na provenienza ligà a serte altre greche e par questo łe se someja. Par exenpio:

  • Βούτυρο (IPA: /ˈβutiro/): Butìro
  • Καρέκλα (IPA: /kaˈrekla/): Carega
  • Μπιζέλια (IPA: /biˈzelia/): Bizi
  • Δύσκολο (IPA: /ˈdiskolo/, sign. difisie): Viscoło
  • Μουστάκι (IPA: /muˈstaki/, dal fransexe moustaches): Mostaci


In tutte łe maniere, anca se łe parołe sora elencade łe poe far pensare che ghe sipie cołegamenti direti col diałeto, ghe xe bisogno de dire che ła lengua greca ła ga costrusioni gramaticałi e lesicałi un mucio difarenti dal veneto. Meto qua basso raquanti esenpi:

Vèneto Greco
Ła caxa Το σπίτι (pron: to spìti)
El pese Το ψάρι (pron: to psàri)
Ła femena Η γυναίκα (pron: i jinèka)
'l Omo Ο άντρας (pron: o andras)
A camara Το δωμάτιο (pron: to domàtio)


Da sta picoła tabeła se poe capire e differense de scritura, genere e acentuasion de łe parołe. In pì ghe se anca da tegner conto de łe diferense de pronunciasion che ghe se tra łe do lengue (es. in greco no ghe xe "s-c", "sci-sce", "g", mentre in veneto no ghe se i soni "χ" (come el "ch" todesco)e "θ" (come el "th" inglese so ła paroła "three"). Ła letera "δ" a vien pronuncià neła lengua veneta, ma no da tute łe parti. 'N altra dificoltà del greco xe 'l uso dei verbi, che no xe come queo de łe lengue romanxe ma el ga na forme tute sue.El sistema verbałe graco no se basa pa esenpio so l'inçertesa o so a probabiità del'asion ma so a continuità o manco del verbo nel tempo.


Bandiera de l'Onion Eoropea Łéngoe uficiałi de l'Onion Eoropea Bandiera de l'Onion Eoropea
Bulgaro | Castiglian | Ceco | Danexe | Estone | Finlandexe | Fransexe | Gaełico | Greco | Inglexe | Itałian | Łetone | Łituan | Maltexe | Olandexe | Połaco | Portoghexe | Rumeno | Slovaco | Slovèno | Svedexe | Tedesco | Ungarexe

Modeło:Link FA

Traesto fora da Wikipèdia - L'ençiclopedia łìbara e cołaboradiva in łéngua Vèneta "https://vec.wikipedia.org/w/index.php?title=Łéngua_grega&oldid=520579"