Difarense intrà łe version de "Łéngoa ungaréze"
[Version verifegà] | [Version verifegà] |
p r2.7.3) (Robot: Canbio se:Ungáragiella, wa:Hongrwès (lingaedje) |
p r2.7.3) (Robot: Canbio pa:ਮਗਯਾਰ in pa:ਮਗਿਆਰ ਭਾਸ਼ਾ |
||
Riga 182: | Riga 182: | ||
[[oc:Ongrés]] |
[[oc:Ongrés]] |
||
[[os:Венгриаг æвзаг]] |
[[os:Венгриаг æвзаг]] |
||
[[pa:ਮਗਿਆਰ ਭਾਸ਼ਾ]] |
|||
[[pa:ਮਗਯਾਰ]] |
|||
[[pl:Język węgierski]] |
[[pl:Język węgierski]] |
||
[[pms:Lenga ungherèisa]] |
[[pms:Lenga ungherèisa]] |
Version de le 07:36, 21 feb 2013
L'ungherexe o ungarexe (en ungh.: magyar nyelv o anca soło magyar) el xe 'na lingua del ramo ugrico del grupo ugrofinico dełe lingue uraliche[1], parlà da çirca 16 milioni[2] de persone, de cui çirca 10 milioni[2] inte ła soła Ungheria, dove che 'l xe la lingua uficiałe. El xe inoltre parlà da minoranse linguisteghe in Romania, Slovachia, Serbia, Slovenia, Austria e Ucraina. [2]
El xe inparentà - anca se ała lontana - co 'l finlandexe, co l'estone e co łe lingue sami. [2][3]
Storia
L'esistensa deła lengua ungaréxe, o mejo del protoungarexe, xe atestà intorno al I milenio a.C.[4] Se distingue quatro fasi deła lingua[4]:
- Protoungarexe (I milenio a.C. - 896 d. C.)
- Antico ungarexe
- Medio ungarexe (XVI - XVIII sec.)
- Neoungarexe (dała fine del XVIII secoło)
Fonetica[5][6]
- a /ɔ/
- á /a:/
- c /ts/
- cs /tʃ/
- e /ɛ/
- é /e:/
- g /g/
- gy /d'/
- h /h/
- í /i:/
- ly /j/
- ny /ɲ/
- o /o/
- ó /o:/
- ö /ø/
- ő/ /ø:/
- s /ʃ/
- sz /s/
- ú /u:/
- ü /y/
- ű /y:/
- z /z/
- zs /ʒ/
- dj, dy (come gy)
- lj (come ly)
- ty /t'/
Gramatica
L'ungherexe xe 'na lingua aglutinante, overo i casi deła declinasion vien determinà tramite l'agiunta de sufisi. En ognuno dei casi, la vocałe varia a seconda deła cosideta armonia vocałica.[7][3]
Articołi
Articoło determinativo
L'articoło determinativo xe a (che diventa az davanti a 'na vocałe), sia pa 'l singołare, che pa 'l plurałe.[8][9] Esenpi: a fiú = "el toxo", a fiúk = "i toxi", a lány, "ła toxa", a lányok, "łe toxe", az asszony, "ła dona", az asszonyok, "łe done", az ember = "ła persona", az emberek = "łe persone".
Articoło indeterminativo
L'articoło indeterminativo xe egy.[8]
Pronomi personałi
I pronomi personałi de l'ungaréxe i xe[10][11]:
- én = "mi"
- te = "ti"
- maga = "Łu", "Eła" (2a pers. sing. form.)
- ön = "Łu", "Eła" (2a pers. sing. form.)
- ő = "łu"/"eło", "eła"
- mi = "nojaltri"
- ti = "vojaltri"
- maguk = "Vojaltri" (2a pers. plur. form.)
- önök = "Vojaltri" (2a pers. plur. form.)
- ők = "lori", "lore"
Note
- ↑ cfr. Hajdú, Péter, Introduzione alle lingue uraliche, ed. it. a cura de Danilo Gheno, Rosenberg & Seller, Torin, 1992, p. 12
- ↑ 2,0 2,1 2,2 2,3 cfr. Pontifex, Zsuzsa, Teach Yourself Hungarian, Hodder & Stoughton, London, 1993, p. 1
- ↑ 3,0 3,1 cfr. Kovács Romano, Zsuzanna, Parlo Ungherese, Vallardi-Garzanti, Milano, 1992, p. 260
- ↑ 4,0 4,1 cfr. Hajdú, Péter, op. cit., p. 16
- ↑ cfr. Pontifex, Zsuza, op. cit., pp. 10-11
- ↑ cfr. Kovács Romano, Zsuzanna, op. cit., pp. 7-8
- ↑ cfr. Pontifex, Zsuza, op. cit. , pp. 33-34
- ↑ 8,0 8,1 cfr. Kovács Romano, Zsuzanna, op. cit., p. 162
- ↑ cfr. Pontifex, Zsuza, op. cit., p. 20
- ↑ cfr. Pontifex, Zsuza, op. cit., pp. 18-19
- ↑ cfr. Kovács Romano, Zsuzanna, op. cit., p. 169
Voxi corełà
Altri projeti
- Modeło:Commons
- Hungarian su Wikibooks
Cołegamenti esterni
Łéngoe uficiałi de l'Onion Eoropea | ||
---|---|---|
Bulgaro | Castiglian | Ceco | Danexe | Estone | Finlandexe | Fransexe | Gaełico | Greco | Inglexe | Itałian | Łetone | Łituan | Maltexe | Olandexe | Połaco | Portoghexe | Rumeno | Slovaco | Slovèno | Svedexe | Tedesco | Ungarexe |