Salta al contegnùo

Alfabeto grego

Pending
Da Wikipedia, l'ençiclopedia libara.

L'alfabeto grego el xe un sistema de scritura conposto da 24 letare (7 vocali e 17 consonanti) e risale al IX secolo a.C.; deriva da l'alfabeto feniso, nel quale a ogni segno xera asocià un solo sono. A loro volta i stesi segni de l'alfabeto feniso i derivaria da na senplificasion de certi xeroglifeghi egizi i quali, pal prinsipio de l'acrofonia, i ga perduo el so significato inisiale, asando a ogni segno solo el valore fonètego.[1]

Létare clàseghe

[canbia | canbia el còdaxe]
Létara Tras. Nome Valore fonetego Val. num. Letara ebraica corisp. Entità HTML
Grego Trascrision tradisionale Trascrizion IPA del nome
clàsego bizantin moderno clàsego bizantina e moderna clàsego moderno
Α α a ἄλφα άλφα alpha (o alfa) [ˈalpʰa] [ˈalfa] [a] o [aː] [a] 1 א 'aleph Α α
Β β b βῆτα βήτα beta [ˈbɛːta] [ˈvita] [b] [v] 2 ב beth Β β
Γ γ g γάμμα γάμα gamma [ˈɡamma] [ˈɣama] [ɡ], [ŋ] davanti a consonante velare [j] prima di [ɛ] o [i]; altrimenti [ɣ] 3 ג gimel Γ γ
Δ δ d δέλτα delta [ˈdelta] [ˈðɛlta] [d] [ð] 4 ד dalet Δ δ
Ε ε e εἶ ἒ ψιλόν, ἔψιλον έψιλον epsilon [eː] [ˈɛpsilɔn] [e] [ɛ] 5 ה he Ε ε
Ζ ζ z ζῆτα ζήτα zeta[n 1] [ˈzdɛːta, ˈʣɛːta] [ˈzita] in origine [zd], poi [dz] e in seguito [z] [z] 7 ז zajin Ζ ζ
Η η ē (nota: quantità longa) ἦτα ήτα eta [ˈɛːta] [ˈita] [ɛː] [i] 8 ח heth Η η
Θ θ th θῆτα θήτα theta (o teta) [ˈtʰɛːta] [ˈθita] [tʰ], poi [θ] [θ] 9 ט teth Θ θ
Ι ι i ἰῶτα γιώτα, ιώτα iota [iˈɔːta] [ˈjɔta] [i] o [iː] [i], [j] 10 י jodh Ι ι
Κ κ k (o c) κάππα κάπα kappa[n 1] (o cappa) [ˈkappa] [ˈkapa] [k] 20 ך כ kaph Κ κ
Λ λ l λάβδα λάμβδα λάμδα lambda [ˈlabda] [ˈlamða] [l] 30 ל lamed Λ λ
Μ μ m μῦ μι, μυ mi (o my, mu) [myː] [mi] [m], [ɱ] davanti a consonante fricativa labiodentale 40 ם מ mem Μ μ
Ν ν n νῦ νι, νυ ni (o ny, nu) [nyː] [ni] [n] 50 ן נ nun Ν ν
Ξ ξ x ξεῖ ξῖ ξι xi [kseː] [ksi] [ks] 60 ס samekh Ξ ξ
Ο ο o οὖ ὂ μικρόν, ὄμικρον όμικρον, όμικρο omicron (o omikron) [oː] [ˈɔmikrɔn, ˈɔmikrɔ] [o] [ɔ] 70 ע `ajin Ο ο
Π π p πεῖ πῖ πι pi[n 1] [peː] [pi] [p] 80 ף פ pe Π π
Ρ ρ r ῥῶ ρο, ρω rho (o ro) [r̥ɔː] [rɔ] [r] ([r̥] iniziale) [r] 100 ר reš Ρ ρ
Σ σ s σῖγμα σίγμα sigma [ˈsiːɡma] [ˈsiɣma] [s] 200 ש šin Σ σ
ς s sigma (finale) ς
Τ τ t ταῦ ταυ tau [tau] [taf] [t] 300 ת tav Τ τ
Υ υ y ὖ ψιλόν, ὕψιλον ύψιλον, ύψιλο upsilon (o hupsilon, hypsilon, ipsilon[n 1]) [hyː] [ˈipsilɔn, ˈipsilɔ] [y] o [yː] ([hyː] o [hy] iniziale) [i] 400 ו vav Υ υ
Φ φ ph (o f) φεῖ φῖ φι phi (o fi) [pʰeː] [fi] [pʰ], poi [f] [f] 500 origine incerta, vedere articolo Φ φ
Χ χ kh (o ch) χεῖ χῖ χι khi (o chi) [kʰeː] [çi] [kʰ], poi [x] [ç] prima di [ɛ] o [i]; altrimenti [x] 600 Χ χ
Ψ ψ ps ψεῖ ψῖ ψι psi [pseː] [psi] [ps] 700 Ψ ψ
Ω ω ō (quantità longa) ὦ μέγα ωμέγα omega [ɔː] [ɔˈmɛɣa] [ɔː] [ɔ] 800 ע `ajin Ω ω
  1. 1,0 1,1 1,2 1,3 Poiché i nomi di queste lettere sono omofoni dei nomi italiani di altrettante lettere dell'alfabeto latino (K, P, Y, Z), il loro nome è spesso seguito dall'aggettivo "greco", specie quando le lettere sono usate in ambito extralinguistico (formule matematiche, ecc.).
  1. omniglot.com, https://www.omniglot.com/writing/phoenician.htm.
Traesto fora da Wikipèdia - L'ençiclopedia łìbara e cołaboradiva in łéngua Vèneta "https://vec.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfabeto_grego&oldid=1224026"